Ako ten čas letí, keď sa stretne super klubová partia. V deň “D” tj 14.10 sa delíme do viacerých aút, tak aby sme si užili atmosféru Tatier čo najskôr. Prvé dve posádky vyrážajú o 12tej. Tie ďalšie o čo to neskôr. Rátajú, že budeme obsedávať na chate a vyčkávať kým dojdú. Z auta čumíme na panorámu Tatier, ktoré z diaľnice nevidno a v tom Rada napadla skvelá vec. Čo tak opáčiť kameňolom (Tatranská Kotlina) a trošku si zaskalkárčiť? Ešte pred tým ako začneme šľapať na chatu pri Zelenom plese, kde už aj tak nič nepolezieme. Ide sa !

Niektorí sme sa pobalili, tak, že všetka výbava je na spodku batoha (veď pôjdeme rovno na chatu) a tak šup s ňou celou von. Vyhadzujeme matroš a hneď naliezame do neznámych ciest, pre niektorých aj v neznámej oblasti. V 9ke sme sa rozliezali. 10ka a 12ka padli tiež. Darmo mastiči ako sa patrí. Každý si našiel niečo, čo ho tam očarilo a aspoň kus vytrápilo. Po pár hodinách sa balíme, občerstvujeme a spájame sa s treťou posádkou, ktorá akurát dorazila. Hor sa na chatu kráčať. Cesta je sprvu veselá, no keď ten neočakávane očakávaný dážď fakt prišiel, šľape sa cez zuby. Nejeden by povedal, že nato sa vraj bude spomínať. Vysmiata Kika a Tamča nás vítaju na chate nechápajúc, že tam ešte nie sme, keď sme o 12tej vyrazili. Tatry mali v ten deň i smutný piatok, keď na dvoch miestach zahynuli dvaja turisti . Prenieslo sa to aj na atmosféru chaty, kde sa nachádzala partia jedného zosnulého. Dáko sa to však prekuslo a „u Bélu“ preberá štafetu James DK s Litovcami.

Sprievodca je už prelistovaný a prediskutovaný krížom krážom. Naše ranné chodníčky vedú do dvoch smerov. Tri dvojice /Jožko, Lenka – Maťo, Ondro – Jaro, Bibka/ smerujú na Východnú Žeruchovú vežu. Dve trojice /Rado, Paťo, Makovník – Majco, Kika, Tamča/ smerujú na Jastrabiu vežu, kde šli vyhlásiť smrť vegetariánom. Krásne slnečné babie leto nám na Žeruchách pálilo nielen na prilby za pohodového lezenia. Miestami koso-chodenia. Kdež to na Jastrabke boj s vegetariánmi nebol taký jednoduchý. Nakoľko Jamesáci DK majú tuhé korene. Pomaly, ale isto sa cestou prebili a prišli včas aj na večeru. „Smrť vegetariánom“ bolo zrazu nové „dobrú chuť“. Opať sme čo to porozumovali „u Bélu“ za hrania žolíka, ťin ťongu aj „Kings or King’s“. Veď čo je krajšie na večer, keď nie si zapamätať frázy ako „Panenka Mária milosti plná, šalabatka čierna, Putin je …“. Na záver nám už spríjemňuje večer z telefónu hrajúca „Malalata – Ešte sa nejde spať“.

Ráno rozlepujeme oči a zisťujeme, že názory a plány sú kadejaké. Žienky sa vyberajú opaľovať a sledovať lezcov, niektorí si idú zabehať a ostatok ide ukončiť stretnutie opätovne na Žeruchy do klasiky „Cesta cez Knihu“. Pred rozlúčením nesmie samozrejme chýbať celé zoskupenstvo zvečnené na klubovej fotke značky „ide ide ľev“. Opäť raz parádny víkend plný mŕtvej klubovej atmosféry. Už teraz sa tešíme na ten ďalší. Nejaké tie fotky z akcie sú klasicky v galérii.