Posledná tohtoročná akcia v tatrách nás opäť napínala do poslednej chvíle. Jednak sa nám počty pred akciou preriedili, ale aj počasie hlásilo, že ideme dobrovolne vymrznúť.
My sme sa však zastrašiť nedali. 7 statočných v dvoch skupinách, dokráčalo pri svetle čeloviek na Téryho chatu.
Tam sme rýchlo zistili, že máme veľa spoločného. Prvá skupina si povedala pri aute, že tá druha istotne zoberie štyri laná a berú len dve. Druhá skupina si povedala to isté a končíme tak so štyrmi lanami na všetkých. Hneď bolo o čom besedovať.
Ráno prišiel moment pravdy, kde sa rozhodlo, že dnes nepôjdeme všetci do jednej cesty. Majco, Jožko, Emka si vyberajú Motyku na Širokú vežu a my ostatní (Paťo, Rado, Andrej, Jaro) skúsime ísť k slnku na Malom Ľadovom štíte.
Ľadové kráľovstvo v Priečnom sedle, ale aj v okolitých severných stenách nám stále pripominálo, že už dávno nie je leto. Potvrdzuje to aj naša prvá dĺžka, kde si musíme zahrievať ruky. Naopak na Širokej veži si naši lezci ruky máčajú vo „vaničkách“ s teplou vodou. Našťastie slnko pritvrdilo a čochvíľa sme sa v stene cítili ako v lete. Kto by to bol ešte ráno povedal. Tieto Matíkové akcie sú už raz také. Radosť liezť.
Pribudli nám aj nejaké tie prvenstvá, kde si Andrej po rýchlom metodickom okienku natiahol svoju prvú tatranskú dĺžku a kúsok neskôr uvidel aj svoje prvé vidmo. Naopak Rado zas priťahoval skaly, ale našťastie to bolo bez ujmy.
Celý deň sa vietor neukázal a tak pobyt na vrcholoch trval obom skupinám oveľa dlhšie. Veď kam by sa aj človek ponáhľal pri takých výhľadoch. Nakoniec sme si zamávali medzi vrcholmi, „vztýčili“ klubovú vlajku a hor sa dole. V nedeľu ráno boli tiež odvážne plány, až kým nám vietor, chlad a biológia nepovedali, že to nemá zmysel siliť. Dáme si tak ešte rýchle lezecké okienko v páperkách na skalke pri Téryho chate a balíme. Ďalšia vydarená klubová akcia za nami. Ďakujeme všetkým zúčastneným, ale aj mestu Dolný Kubín za podporu. Fotky z akcie sú na stránke v galérii. Už teraz sa tešíme na ďalšie tatranské akcie v 2025.