Milí všetci,
Deň na špagáte za nami: klasicky, tradične a štandardne to dopadlo proste výborne. Ľudia si zaslúžia istoty, voľte Deň na Špagáte.
Špeciálne ďakujem Dušanovi a Táni a tej vašej družine za tú drinu a obetu, naozaj, ja neviem, čo by sme si bez vás počali, od rána-do večera, skrz-naskrz.
Mnohí sa zas pýtali, ako to že máme také super pekné tričká: odpoveď je jednoduchá, všetka sláva a chvála nech ide do Zázrivej za Marcelom Otrubom, tu sa pozrite, čo ešte iné pekné vyrába.
Deň na špagáte myslí na vašu dentálnu hygienu:
Za ústne vody preto ďakujeme pálenici z Valašských Klobouk, páličovi a učiteľovi chémie z Prenčova a včelársko-páličskej rodine z Dolných Kočkoviec (žihadlové sa to volá: v jablkovici pár rokov macerovaný včelí plást, predstavzte si to!)
Kefky dodal tradičný mecenáš dr. Machaj, veľká vďaka za to!
Vďaka rodine Šochovej, že ste celý čas pod skalou vláčili ten záchranársky batoh a že sme mali o ďalšiu istotu naviac.
A teraz výsledky:
Potvrdenými favoritmi vo svojej disciplíne (najvyšší súčet rokov vo dvojici) sa stali Jožko Čabo („Klub žije!“) a Jožko Mastrák („Ale nebolo to celkom tak“). Mládenci, ale pozor, už vám zopár dvojíc šliape na päty.
Podobne klasicky cenu o najviac vylezených cien zobrala dvojka Ílem a Biba, experti na objemové lezenie, skutoční fajnšmekri na cesty, kde nik iný nejde (22 ciest).
Celkovo v hlavnej súťaži na treťom mieste skončila srdciarska dvojica Makovník a Tomáš Toček po rokoch opäť doma na Skalke a podľa toho, čo liezli, zjavne milovníci botanicky bohatých ciest (~3300 bodov). Na druhom mieste známa to rodinná firma Tamča a Peťo Machajovci, za tú migrénu sme im naozaj mohli pár bodov prirátať (~8300 bodov). Na prvom mieste nakoniec Zuzka Šutvajová a Noso (~8700)(presné čísla zhoreli v pahrebe). Bože, dobre bolo, len teraz by sme na týždeň dakde do lázní mali ísť.
Koľko bolo celkovo dvojíc, neviem, ale tričká sa rozdali všetky. Bolo výborné vidieť, koľkí si prišli skúsiť dlhý formát pekne už od piatku, ako pri mesiaci svietia čelovky v stenách, ako krkavčí rodičia utekajú do doliny za plačúcimi deťmi, ako sa s rannou rosou sušia lezky. Viďme sa aj o rok, prosím.
