V tatrách opäť výborne

Ani sme sa nenazdali a akcia na Skalnatej chate je opätovne za nami. A ako nakoniec bolo?
Maťo nám klasicky vybavil počasie a geniálne načasované okno medzi zlým počasím. Tak sme sa mohli smelo vybrať niečo poliezť. Po prepršanom štvrtku šiel v piatok prvý krát poliezť len náš tatranský nováčik Andrej a to na Huncovský štít Spišskú cestu. My ostatní sme sa pomaly doterigali do večerných hodín na chatu. Porozumovali sme, pospomínali a rozhodli sa, že na základe nádhernej sobotnej predpovede si spolu prejdeme klenot tatier – Vidlový hrebeň.
Prvá čulá skupina vyráža o 8mej pešo na Lomničák, kde sa cestou pripája aj skupinka sedačková. Vrchol Lomničáku zachvíľu ovládol HK James DK. K nástupu na Vidlák bolo dosť mokro a nepríjemne a tak hádžeme rýchly zlaňák. V štyroch skupinách (Jožko L., Bajďo + Jaro, Maro + Rado, Emka, Andrej + Jožko Č., Tamarka, Ohňo), následne naliezame na hrebeň. Hodnotíme, že ponáhľať sa nieje vôbec kam a tak volíme cestu prevažne štandových dĺžok. Jožko so zakladacou pomôckou priamo na ruke, nalieza prvý a my ho po chvíli všetci nasledujeme. Prichádzajú vzdušné pasáže a s ními aj jemný strach v tvárach niektorých. Bojujú ale nakoniec s úsmevom na tvárach všetci doliezajú. Keby len s úsmevom, ale aj spevom štýlu „Ó Čabo …“, kde sa meno figuranta vždy obmieňalo. To už je raz tak, keď sa stretne na jednom mieste opätovne perfektná partia a nieje to len o tom lezení.
Počasie nám robí divadlo a celý čas sa hrá s oblakmi, hmlou ale aj slnkom. Ako si tak lezieme, prídu nás na celú dolinu pozdraviť z Lomničáku aj Lenka s Rasťom. Po asi dvoch hodinách na hrebeni prišli aj otázky typu a už sme v polke, že? Nepotešila ich odpoveď, keď zistili, že dnes to vypadá na západ slnka na Kežmaráku. Ducha však nikto nestratil a aj napriek metodickému okienku priamo na hrebeni, postupujeme ďalej. V jednej pasáži, kde padli tri rôzne názory kade presne ďalej, volíme aj možnosť priateľa na telefóne. Bez menších problémov a pribúdajúcej únave lezcov, to už dobojúvame a tak ako bolo spomenuté, užívame si nádherný západ slnka na Kežmaráku. Za svitu čeloviek schádzame dole bezpečnejšiou cestou cez Huncovský štít. Vďaka Lenke a skupine prespávajúcich dievčať, ale aj chatárovi, nás aj napriek neskorej hodine čaká na chate jedlo a občerstvenie. V nedeľu sa akékoľvek lezecké ambície rozplynuli kvôli príchodu zlého počasia a tak oficiálne balíme. Ďakujeme všetkým zúčastnením, ale aj mestu Dolný Kubín za podporu. Nejaké fotky z akcie nájdete klasicky v Galérii na našej stránke.