Horolezecký duatlon 2013 je už minulosťou, vyhral Juro pred Radom a Jožom. Ale myslím že vyhrali všetci čo sa zúčastnili. Či už podali športový výkon, alebo pomáhali pri organizovaní tohto krásneho športového zážitku.

V sobotné chladné ráno sa na štarte na lúke nad Brezovcom stretli 13 odhodlaní viac či menej natrénovaní pretekári. Kúsok po 9tej hodine sa rozbehli v ústrety dobrodružstvu na starú známu trať/poniektorí už na 24 ročník/po cestách – necestách, ponad Osádku, Malatinú, smer Zuberec. Hmla sťažuje orientáciu len na začiatku, potom sa rozplynula a na trati vládne pohoda. Na občerstvovačku do M.Borového dobieha Juro Laštíka za 1:18 hod, doplní vodu, schytí do ruky banán a beží ďalej, lebo v pätách má Joža Machaja – ten má na Jurka stratu len 3 min, podobne aj Vlasťo Petrovič dobieha 3 min po Jožovi, postupne dobiehajú ďalší a ďalší. Konšťo pre technické problémy s „motorom – konkrétne podpálené ventile“ musí skončiť. Pretek je rozbehnutý, ale 31km trať ešte pretekárov poriadne preverí, cieľ ďaleko a všeličo sa ešte prihodí. Tak sa aj stalo, niekoľkí z nich zablúdili, stratili výhodné pozície-viď Jožo, vraj bol kdesi v Krivej, ale ani starší a skúsenejší sa nevyhnú blúdeniu- Igor Otepka si trať tiež poriadne predĺžil.V cieli behu pod Vápenkou sa už počas behu veselo pracuje, príprava na varenie guľáša, vešiame laná na lezenie, a najmä netrpezlivo vyzeráme pretekárov.

Ako prvý podľa očakávania dobieha Juro Laštík, ktorý napriek tomu že takmer netrénoval dosiahol vynikajúci čas 2:29 hod. Sám tomu v cieli nechce veriť, ale je to tak. Potom je takmer pol hodinonu pokoj, nikde nikoho. Na druhom mieste dobieha Ľubo Kuzman v čase rovné 3:00 hod, potom po minúte Vlasťo a ďalší a ďalší. Pekné časy zabiehajú aj Rado Mikuláš s Milanom Brunckom, podobne aj Peťo Málik. Jožo s Igorom majú vzhľadom na ich výkonnosť veľkú stratu pretože zablúdili.Pod Vápenkou je ľudí ako v mravcov v mravenisku. Nielen Kubínčanov, aj lezcov z Poľska a iných horolezcov. Dobehnutí pretekári regenerujú a dopĺňajú energiu na druhú časť pretekov, nemej dôležitú na lezenie troch ciest na čas. ten kto sa chce presadiť v konečnom hodnotení preteku musí zabojovať v lezení. No ako sa postupne po odštartovaní lezenia presvedčili mnohí, nestačí len zabojovať, treba mať „nalezené“, inak to nejde.Postupne sa lezú cesty ako po iné posledné roky:Obligátna IV,M1 V+, Osie hniezdo-variant V+. V lezení sa prejavila rozlezenosť Rada Mikuláša keď všetky tri cesty dal za 5:13 min, dobre zabojoval Jožo Machaj ktorý doslova preletel M1ku, Juro mal v lezení asi naviac, ale keď mal veľký náskok z behu nemusel sa premáhať. Veľmi pekne poliezol Peťo Málik, ale aj Milan Bruncko keď na prelezenie všetkých ciest mu v poslednej chýbal už iba posledný krok-asi pol metra.

Po prepočítaní behu a lezenia konečné poradie:
1. Juro Laštík /2:29/6:36/ (čas behu-čas lezenia)
2.Rado Mikuláš/3:04/5:13/
3.Jožo Machaj/3:23/6:13/
4.Michal Pňaček/3:23/9:24/
5 Peťo Málik/3:15/12:01/
Títo piati preliezli všetky cesty, ďalší boli hodnotení podľa času dosiahnitého v behu a tiež podľa počtu a časov v lezení.
6.Bruncko Milan/3:10/bez pol metra všetky 3 cesty/
7.Vlasťo Petrovič/takmer dve cesty, v druhej-M1 sa dostal ďalej ako Kuzmo/
8.Ľubo Kuzman/takmer dve cesty/
9.Igor Otepka/ mal dobré pokusy v prvej ceste/
10.Jano Hanulík/mal o niečo lepšie pokusy ako Igor, ale podstatne horší čas/

Ženy boli na trati dve Denisa Slamková s Michalkou Pisarčíkovou, dobehli pospolu, ale v lezení sa viacej darilo Denise.
1.Denisa Slamková/3:41,preliezla po dvoch pádoch prvú cestu a takmer celú 3tiu/
2.Michalka Pisarčíková/3:41,skúšala prvú cestu/

Ďakujem pekne pretekárom za podané výkony, a všetkým za účasť. Guľáš bol chuťovo výborný/prosím „guľášistov-Dušana a Mira Mlynarčíkovcov aby sa aktivovali aj o rok“ no zároveň sa v jeho chuti prejavila úžasná radosť všetkých zúčastnených. Aká radosť?Ako keď vidíte veľa, veľa detí hrať sa na pieskovisku a vzájomne si pomáhať stavať malé stavby z piesku, ktoré sa síce po chvíli rozsypú, ale v duši detí radosť zo spoločnej stavby ostáva naveky. Nakoniev má ten Tóno pravdu – radosť ktorá nekončí.Tak teda o rok.