Tak tento duatlon bol zase úžasný a výnimočný- tentokrát aj s účasťou zahraničných hostí..Hneď pri registrácii- ktorú sme výnimočne stihli- som – po zhliadnutí neznámeho borca- okúňajúceho sa v úzadí – chudáka opusteného -oslovila v snahe prijať ho do kolektívu: “ A ty že si odkáľ, a var ideš pretekať“ ..a on ,že: du ju spik ingliš? …

No, ale v cieli už tento lichtenštajnský pretekár súvisle rozprával po slovensky- len o tom by Tono lepšie pozprávať vedel…Výnimočný bol duatlon aj tým, že organizačný výbor / presnejšie Joky/ doviezol pretekárov pre istotu na štart autom / po minuloročnej skúsenosti blúdenia po sídlisku Brezovec …/ Skúsený šofér zvládol cestu náročným terenom , v traverze brezovských lúk- zrejme učelové na vyplavenie adrenalínu všetkým -vo vnutri sediacim pretekárom…No a potom sme už len bežali a bežali- niektorí rýchlejšie , niektorí pomalšie- v radosti až do cieľa- my tentokrát bez kolízie, bez zranení a krčov, bez bolesti kolien, v závere pelotonu…

Chlapci / Peťo , Žofo a v poslednej etape aj Tono- po absolvovaní záchrannej akcii „súpretekára“… / ma doprevadili až do cieľa- za čom som im nesmierne vďačná – lebo asi by som doposiaľ kdesi po Oravských grúňoch blúdila… No a nádherná atmosféra v cieli, ktorú milujem aj vďaka vám všetkým, pomiešaná s vôňou klobásky a prepotených tričiek… Tí praví borci a borkyne sa ešte ponaťahovali na skale- radosť pozerať..A potom – domov -s moc príjemným pocitom, že sa zase niečo podarilo, že sme sa stretli , prekonali sami seba a bolo nám fajn:-)))