Delikátna Zbojnícka chata

Tohtoročné posledné klubové tatranské sústredenie na Zbojníčke dopadlo ako inak – na výbornú.  Odštartovalo sa to už v štvrtok večer, keď sme do jednej rána detailne študovali všetky steny na okolí. Samozrejme, keď ráno padla otázka, kam ideme liezť, stále nebolo jasné. Nakoniec, ale predsa pri odchode vyberám istotku – Kelleho Pilier (V), kedže v skupine máme aj dvoch tatranských nováčikov. A kto ide liezť s kým? Tamča týždeň pred svadbou dostáva darček v podobe Sorči na lane a ja (Jaro) si beriem Žofa. Pred nami naliezajú ešte kamoši Jožo a Rišo a tak si vo veľmi veselom duchu lezieme po pilieri v troch dvojkách. Smiech sa ozýval aj v momente, keď Sorča vďaka fľaši na batohu ostáva zaseknutá v kľúčovej pasáži, alebo nám predstavila nový materiál “čistič friendov”. Doliezame na vrchol Javorákov a zostupujeme nepríjemnými trávami dole. Akurát za nami na pilier nalieza ďalších 6 našich členov (Ľubo, Majo, Jožko, Emka, Natálka, Lucia), ktorý vyrazili na chatu v piatok ráno a celú cestu potom aj zlaňujú. Akciu prichádza skontrolovať aj predseda Paťo s deťmi, pri ktorých nemá v kartách nikto šancu a partiu 12 ľudí uzaviera Bajďo. Večer končí, keď sa pižmoni spolu dostatočne zahrejú a nabažia hviezdnej oblohy. Ráno ideme traja (Jaro, Žofo, Bajďo) do Motyky (V) na Širokej veži. Tu Žofo usúdil, že včera to bolo rekreačné lezenie oproti dnešku. Bajďo ma pri mojich konštatovaniach v stene ukľudnil, tým “že veď kvôli tomu si sem prišiel”. Netušil, že hneď v ďalšej dĺžke sa mu tieto slová vrátia ako bumerang. Vrchol si užívame v krásnom počasí, ale našu druhú skupinku nevidíme. Druhá skupinka (Majo, Emka, Jožko) išli delikátny Čerešňový pilier (V+) tiež na Širokej veži. Majo tam bol kedysi s Aďkou, tak to bude pohoda. Keď založil všetok materiál čo mohol a stále mu chýbalo do konca dĺžky 10m, zhodnotil, že táto cesta to isto nebola. Klasifikácia v sprievodcovi oveľa nižšia ako realita. Napriek tomu všetci úspešne prebíjajú cestu a užívajú si slnečné lúče a pohodičku pod stenou. Plánovaný dážď prichádza presne o 18tej, keď sme všetci už dávno na chate. Večeru vďaka nám sprevádza zbojnícke “lindaj-lindaj-lindajdaj”, ktoré následne skupiny turistov z iných krajín donúti postaviť sa a zaspievať si ich národnú pesničku pred všetkými. Tí čo prišli nezabudnú a tí čo nešli, nech nabudúce neváhajú. Ďakujeme všetkým čo prišli. Fotky z akcie nájdete v galérii.